Svätoplukov poklad 2/2

Si na ťahu, do hodiny chcem mat finálnu verziu článku na stole, prehlásil šéf len čo sa zavreli dvere za kriminalistami. Nasledujúce dni sa stal Svätoplukov poklad najhorúcejšou témou vo všetkých médiách.
Podľa reakcii čitateľov spoločnosť sa rozdelila do troch táborov.

Najmenší z nich tvoriaci strednú a hornú vrstvu inteligencie s radosťou a nadšením vítajú objav pokladu, ktorý nás vo svete preslávi a zviditeľní, zároveň odsudzujú postup neznámeho nálezcu, lebo svojim chovaním hádže špinu na archeológov a spochybňuje základné hodnoty ako je dodržiavanie zákonov.

Druhý o niečo väčší tábor zložený z vrstvy, ktorá sa vôbec nezaujíma o históriu, odsudzuje postup neznámeho nálezcu, ktorý mal podľa nich v tichosti poklad predať niekde na zahraničnej burze a na dlhé roky sa váľať v peniazoch. Je to určite naivný blázon a aj tak ho vraj chytia, poklad zhabú násilím a jeho strčia do basy spolu s vrahmi a násilníkmi.

Najväčší tábor zložený z ľudí s bežnými starostami ako prežiť do ďalšej výplaty vytvoril z neznámeho nálezcu národného hrdinu a s napätím čítajú každú novú informáciu o objavenom poklade a jeho osude.
Podľa rýchleho prieskumu az 80% opýtaných sa teší na to, že si pôjdu pozrieť poklad do múzea na vlastné oči ak sa tam dostane.
Udalosť rozpútala širokú diskusiu na tému archeológia, jej postavenie v spoločnosti, osveta a budovanie vzťahu obyčajných ľudí k historickým hodnotám, spôsob ochrany historických pamiatok a ich prezentovanie smerom dnu aj von z našej republiky. Do pretrasu sa dostal aj zákon o ochrane historických pamiatok, ktorý ešte viac odizoloval archeologicku spoločnosť od obyčajných ľudí a miesto záujmu, vyvoláva strach a nezáujem o všetko čo je spájané s históriou národa.

Dni plynú, všetky informácie o poklade a jeho neznámom nálezcovi už boli prebraté zo všetkých strán.
Žurnalista zverejnil už viacero článkov a využil tému ako sa len dalo, s napätím každé ráno otváral poštu, či nenájde novú správu ale žiadna neprichádzala a ani kriminalisti sa viac neozvali, ešte sa mu podarilo presvedčiť archeológa aby s ním spravil rozhovor a vyjadril sa ku každému predmetu, čo všetko sa dá z obrázkov na fotkách vyčítať a aký to ma prínos pre archeológiu a Slovensko.

Archeológ sa síce bránil, že o analýze fotiek bude vypracovaná podrobná publikácia zverejnená v odbornom archeologickom časopise ale nakoniec pristúpil na to že skúsi bežným čitateľom priblížiť zrozumiteľne čo všetko poklad pre Slovensko prináša.
Dva meče bohato zdobené zlatom a drahými kameňmi neboli určené k boju ale ako symboly postavenia ich majiteľa pri slávnostných príležitostiach, ich zachovalý stav je veľkou hádankou vzhľadom na ich vek.  Pravdepodobne sa jedna o meče jedného z najvyšších postavených v Svätoplukovej ríši, takže je možné, že by sa dalo dopátrať pri veľkom šťastí aj k menu. Prsteň je z rady pečatnych ale na fotkách nie je možné vidieť detail pečatného symbolu a tak ostáva odborníkom len čakať a dúfať že sa im prsteň dostane do rúk na odborne štúdium.

Nádoba bohato zdobená ornamentami typickými pre toto obdobie zachytáva aj dva obrazy zobrazujúce víťazstvo jedného vojska nad druhým a korunovanie neznámeho panovníka alebo veľmoža. Náramok z masívneho zlata posúval svojho majiteľa do niektorej z najvyšších pozícii v tedajsej hierarchii.
Súbor štyroch zlatých odevných spôn určuje presne obdobie kedy mohol byt poklad ukrytý. Keďže po zániku veľkomoravskej ríše došlo aj k mnohým zmenám v tvare spôn, kvôli maďarskému vplyvu.
Veľmi vzácnymi sú tri sošky znázorňujúce svätého Petra, Pavla a pravdepodobne Jána krstiteľa. Dodnes nebola nájdená ani jedna zlatá soška uvedených svätých a tak sa bude jednať  o Unikátny nález.
Odborníci sa nevedia dočkať kedy sa im artefakty dostanú do rúk a už vopred smútia za stratenými informáciami nálezového stavu, keďže posledné obdobie života Svätopluka nie je dodnes jasné.
Na tému osoby neznámeho nálezcu sa nechcel vyjadrovať, len priznal že sa ešte s takým prístupom nestretol a jeho osobne uráža obvinenie, že by sa mohli niektoré artefakty stratiť, pokiaľ by boli zverené do rúk archeológom klasickou cestou. Na otázku či by však dal ruku do ohňa za všetkých kolegov či by sa zachovali rovnako ako on odmietol odpovedať.

Članok bol hotový odoslaný a žurnalista sa večer vracal do svojho bytu. V schránke mimo reklamných letákov našiel aj dopis so spätnou adresou jeho známeho archeológa, zadivil sa že spolu sedeli dobre dve hodiny a archeológ mu ani raz nespomenul, že mu niečo posiela poštou. Rýchlo vyzul topánky v predsieni a otvoril obálku, vypadol z nej maly pamäťový kľúč. Nedočkavo ho zasunul do laptopu a klikol na jediný obrázok, ktorý bol na kľúči

Na obrázku bol nasledovný text:
Vezmite si zo sebou pána archeológa, niekolkých policajtov a choďte vyzdvihnúť poklad,
Pošlem Vám na obed správu kde budú GPS súradnice a treba sa pozerať hlavne nahor.
Žurnalista okamžite volal archeológovi nech príde zajtra do jeho kancelárie a potom zavolal kriminalistom, boli u neho do polhodiny, vzali kľúč, obálku a prisľúbili svoju účast na vyzdvihnutí pokladu.
Žurnalista nemohol dlho zaspať, ráno bol už o šiestej v kancelárii, znovu si čítal správu zo skopírovaného obrázku .
O ôsmej už boli všetci v kancelárii a netrpezlivo sledovali žurnalistov monitor. Diskusia sa točila okolo pokladu a každý si predstavoval spôsob vyzdvihnutia inakšie. O pol dvanástej blikla nová sprava obsahujúca len čísla. Starší kriminalista okamžite povedal je to Tu pri Nitre, je tam les poznám to tam trochu, ideme.

Autom sa dostali asi kilometer od miesta určeného súradnicami, vystúpili a starší kriminalista držiac v ruke mobil ich viedol. Prišli na miesto určené súradnicami, ktoré sa ničím neodlišovalo od miest naokolo, mierna stráň pokrytá mladými i statnými stromami, ani náznak po poklade. Ako na povel zdvihli pohľad k nebu a mladší kriminalista prvý zbadal visiaci batoh na konári mohutného stromu asi v päť metrovej výške. Tak to je úloha pre mňa povedal mladší kriminalista a hľadal spôsob ako vyliezť po kmeni nahor. Ale kmeň bol hladký, bez konárov až do 4 metrovej výšky po ktorom sa nedalo vyliezť. Dobre tak si úlohy rozdelíme ozval sa starší kriminalista, Ja sa prebehnem  k autu po lano a Ty po tom lane k batohu. Nečakal na odpoveď a pustil sa do behu, čo bola vždy jeho obľúbená disciplína. Žurnalista zatiaľ urobil niekoľko záberov visiaceho batohu a so vzrušením v hlase diskutoval s archeológom či v batohu poklad naozaj je. Ani archeológ neostával chladný a rovnako vzrušeným hlasom vyjadroval obavy aby sa poklad nepoškodil pri spúšťaní dolu, mladý kriminalista mu musel už tretí krát sľúbiť ze bude opatrne a jemne púšťať batoh nadol ako s to len najviac dá. To sa už medzi stromami zjavil starší kriminalista a bez známky únavy dobehol k ostatným.. Tak sa ukáž mladý, povedal a hodil desať metrové lano pred neho na zem.

Ten akoby bol rodený kovboj na prvý krát prehodil lano cez najspodnejši konár , jeden koniec uviazal o koreň a po druhom začal liezť smerom nahor. Keď už sedel na spodnom konári požiadal žurnalistu nech mu odviaže koniec lana od koreňa a vytiahol si celé lano hore ku sebe. Žurnalista neváhal a zachytával cely výstup fotoaparátom. Keď mladší kriminalista vyliezol k batohu najprv si spravil lanom slučku okolo konára a potom na koniec lana priviazal batoh. Batoh bol dosť ťažký podlhovasty skôr by sa dal nazvať vakom na lyže ale až taký dlhy zas nebol. Pomaly povoľoval lano až kým batoh nepristal bezpečne v náruči archeológa, žurnalista zachytil ten moment na fotke a cítil že je to symbolický okamih.  Archeológ jemne položil batoh do machu, odviazal lano a priviazal ho spat ku korenu. Žurnalista s fotoaparátom, starší kriminalista s mobilom pri uchu a archeológ zohnuty nad batohom, tak čakali kým mladší kriminalista bezpečne nezliezol dolu medzi nich.

Archeológ pomaly otváral zips na batohu a vzrušením sa mu triasli ruky. Bublinkové fólia vypĺňala takmer cely priestor a v jej vnútri bol vidieť presvitať žltú farbu predmetov ktoré všetci z fotiek už poznali.
Pane bože tak je to predsa pravda zvolal archeológ, keď trasucimi rukami vybral zlatu nádobu zabalenú na vrchu samostatne v bublinkovej fólii

Mame ho, povedal krátko do mobilu starší kriminalista, zložil mobil do vrecka a tľapli si s mladším ako to pri víťaznom koši robia basketbalisti.
To už boli všetky predmety vonku z batohu a archeológ ich cez fóliu hladkal ako svojich maznáčikov.
Žurnalista dostal pocit že fotiek už je spravených dosť a ponúkol sa archeológovi, že mu pomôže odniesť meče ku autu.
Vezmite radšej len jeden aby sa náhodou neobili, aj keď sú tak dobre zabalené. A tak si náklad rozdelili a kráčali k autu.  Cestou starší kriminalista spomenul, že pamäťový kľúč bol kúpený pravdepodobne v Nitrianskom tescu a obrázok bol znovu spravený print screenom na PC v internetovej kaviarni, tentokrát však na námestí v Nitre. Obálka s kľúčom nešla poštou ale niekto ju priamo hodil žurnalistovi do schránky. Nikde na okolo žiadna kamera takze chlapec sa zatiaľ drží vo svojej snahe o utajenie, ale spravil jednu chybu a tá im pomôže potriasť mu rukou zasmial sa mladší kriminalista. A začo ho budete vlastne teraz stíhať, keď cely poklad je v rukách archeológa? Spýtal sa zamysleny žurnalista. No porušil hneď niekoľko zákonov a to sa nemôže nechať len tak prehlásil mladší kriminalista. A zničil nálezové okolnosti dodal archeológ ale v jeho hlase nebol ani náznak ľútosti alebo hnevu, vyšlo to z neho akosi automaticky.

No aspoň to prvé prianie sa mu vyplnilo že poklad sa nestratí medzi prstami keď o ňom vie celé Slovensko, pomyslel si žurnalista. Kráčali ďalej spolu potichu a každý premýšľal o niečom inom.
Detailný članok a rozhovor s archeológmi, ktorí boli v eufórii zas vyniesol denník na prvé miesto v čítanosti. Meno žurnalistu sa stalo známym a šéf našiel spôsob špeciálnej finančnej odmeny, ktorú si podľa jeho slov zaslúžil.
Verejnosť sa teraz už v drvivej väčšine zhodla na tom ze neznámy nálezca by mal byt adekvátne odmenený za nesúhlasu archeológov, ktorí sa čoraz viac oháňali nenávratným zničením nálezovych okolnosti a neodborným vyzdvihnutim artefaktov. Aj keď žiadne priame poškodenie predmetov sa zatiaľ nepotvrdilo.

Vláda rozhodla že poklad bude umiestnený v Nitrianskom múzeu a vstup na jeho pozretie bude prvý rok bezplatný, čo vyvolalo pozitívnu vlnu ohlasu a prudký nárast navštevníkov múzea.
Internetom sa začala šíriť podpisová akcia za oslobodenie neznámeho nálezcu z porušenia trestného zákona a množstvo podpisov donútilo reagovať samotného premiéra, ktorý na svojej stránke prehlásil, ze keď polícia vypátra totožnosť neznámeho nálezcu, bude dohliadať osobne aby sa spravodlivo rozhodlo o jeho osude.
Prešlo hodne mesiacov, poklad bol odborne preštudovaný, ošetrený a umiestnený do špeciálnych vitrín v múzeu a záujem verejnosti predčil všetky očakávania. Odborná verejnosť zas s napätím očakávala vydanie odbornej publikácie podrobne venovanej Svätoplukovmu pokladu.
Veľkou neznámou stále zostávalo miesto nálezu a jedine na čom sa zhodli všetci odborníci bolo to že poklad musel byť veľmi dobre ošetrený pred tým ako ho uschovali. S veľkou pravdepodobnosťou sa neskrýval priamo v zemi a o to bolo jeho miesto úkrytu záhadnejšie.

Žurnalista sa ešte pár krát stretol s kriminalistami ale v pátraní po neznámom nálezcovi nedošlo k žiadnemu pokroku. Batoh, bublinkova fólia i lepiaca páska boli zakúpené v tescu a neponúkli žiadnu stopu.
Niekoľko týždňov očakával s napätím, či nedostane nejakú správu od neznámeho nálezcu ale nič neprichádzalo a denné povinosti pomaly prekrývali myšlienky okolo záhady Svätoplukovho pokladu.
 Jedno ráno prišiel do kancelárie a našiel tam sedieť oboch kriminalistov. Vitajte, tak už ste mu potriasli rukou? Spýtal sa priamo bez okolkov, nie ešte nie ale Vám prišla večer správa od nášho chlapca, zdá sa že chce on potriasť rukou Vám, usmial sa starší kriminalita.

Hm to znie velmi zaujímavo, poznamenal žurnalista, keď dočítal správu. Myslite ze bude chcieť pán prezident pozvať nášho chlapca na obed a ešte mu aj prislubiť beztrestnost za to ako ťahal za nos políciu aj archeológov? To zaujima aj nás zasmial sa mladší a dodal, dovolili sme si kontaktovať zodpovedného pracovníka prezidentského úradu a zaslali sme mu túto správu spolu s vysvetlením. Aha tak ste v noci nezaháľali poznamenal žurnalista. Nie to nie lebo Vás poznáme a vieme ze zaháľať nebudete ani Vy. Znela odpoved staršieho kriminalistu.

No Ja to mám v pracovnej naplní usmial sa žurnalista s telefónom pri uchu aby o všetkom informoval svojho šéfa.
Dohodnime sa že kým sa prezidentská kancelária nevyjadrí nič nedáte vonku, dobre? Začal spoločnú debatu starší kriminalista, keď zasadli spolu všetci u šéfa za stôl. Dal som im priamy kontakt na Vás otočil sa k žurnalistovi. Dohodnuté odpovedal šéf, počkáme na ich reakciu a možno ak sa to udrží v tajnosti tak s tým vyjdeme až po stretnutí.
A čo si Vy myslíte o tom ako sa zachová prezident?  Otočil sa šéf na mladšieho kriminalistu. No nie som si istý či to je v jeho právomoci, skôr to asi bude tak že po vydaní rozsudku mu udelí amnestiu. Priznám sa že som na neho celkom zvedavý poznamenal starší kriminalista, zahral to veľmi dobre, skoro by som povedal, že mu niekto od nás intenzívne radil.
Myslím ze veľmi veľa ľudí sa teší na odhalenie identity nášho chlapca, v dnešnej dobe by som skoro neveril že je možné udržať si takú anonymitu. je to zároveň celkom dobrá priúčka pre nás uzavrel monológ, starší kriminalista.  
Keď tak na to pozerám z môjho pohladu, tak vlastne pridal k hodnote pokladu aj pekný príbeh ozval sa žurnalista. A nielen to dodal šéf, rozprúdil pestré debaty celym spektrom Slovenska. Veľmi sa teším na Tvoj další članok otočil sa k zurnalistovi.
Presne o dva dni na obed zazvonil žurnalistovi telefón a milý žensky hlas ho informoval, že pán prezident pozorne sledoval celý priebeh udalosti okolo Svätoplukovho pokladu a rád prijme pozvanie neznámeho nálezcu na obed v určený čas a aj s výberom reštaurácie súhlasí, akurát žiadne sľuby nemôže dať mimo toho, že sa osobne zainteresuje na riešení právnej stránky ohľadne neštandardného spôsobu odovzdania pokladu. Žurnalista okamžite informoval kriminalistov, šéfa a aj archeológa, ktorého si neznámy nálezca prial mať pri obede tiež.
V určený deň žurnalistu vyzdvihli kriminalisti autom a potom sa zastavili aj po archeológa.

Tak ísť na obed s pánom prezidentom a k tomu zoznámenie sa s neznámym nálezcom o tom som ani nesníval začal diskusiu v aute dobre naladený archeológ. Chcel by som Vás poprosiť pán archeológ aby ste na neho neboli moc ostrý prihováral sa za neznámeho nálezcu žurnalista, samozrejme si neodpustím otázky ohľadne miesta nálezu odpovedal archeológ ale v prvom rade sa poďakujem za to, že poklad skončil na tom najlepšom mieste pre Slovensko a to Vám poviem tie sumy, ktoré by zaň ponúkli súkromní zberatelia by rozkývali každého. A dnes keď už máme potvrdené že pečatný prsteň patril Svätoplukovi a aj koruna,tak sa vlastne ani o cene nedá hovoriť. Máme už prosby o zapožičanie pokladu na tri svetové výstavy slávnych muzeii a to sme si ho ani nestihli doma poriadne obzrieť. Uzavrel monológ.
Pred reštauráciou prehodili par slov s prezidentskou ochrankou a boli veľmi radi že nikto z iných médií nestriehne naokolo, čím sa potvrdilo, že informácia sa vonku nedostala.
Čašník ich zaviedol do rohu reštaurácie kde už sedel pán prezident spolu so starším prešediveným pánom a viedli živú diskusiu. Pán prezident pri pohľade na prichádzajúcu skupinu vstal a podal všetkým ruku, vzápätí predstavil staršieho pána, toto je pán právnik, ktorého som požiadal aby zastupoval nášho záhadného nálezcu po právnej stránke.

Všetci sa vzájomne predstavili a potom zasadli za stôl. Ďakujem Vám pán prezident za Vašu ochotu a čas pri tejto nezvyčajnej akcii, začal rozhovor archeológ. Nie je za čo ďakovať odpovedal, je to v mojom zaujme a aj záujme celého Slovenska aby sa prípad Nitrianskeho pokladu čo najlepšie ukončil pre všetkých, ktorým ide o záchranu nášho historického dedičstva. V reštaurácii bolo niekoľko obedujucich  párov, jedna pani v strednom veku pri pohári džúsu viditeľne čakajúca na niekoho a vo vzdialenom rohu sedel vysoký zhruba padesiatnik v čiernom saku pri pohári minerálky.  Všetci hádzali nenapadne pohľady na pána prezidenta a páry sa potichu spoločne bavili. V tom sa padesiatnik zdvihol zo stoličky a smeroval k ich stolu. Cestu mu prehradil člen ochranky a padesiatnik nesmelo povedal, chcel by som len poprosiť pána prezidenta o autogram, veľmi si ho vážim za to čo robí pre Slovensko. Člen ochranky sa obzrel na prezidenta a ten súhlasne prikyvol. Aspoň skrátim čas čakania, s úsmevom dodal a vybral zo saka pero.  Prepáčte že Vás ruším pán prezident ale bolo by pre mna veľkou poctou keby ste sa mi podpísal na tento obrázok a zároveň pri tých slovách vytiahol fotku veľkosti obálky zo saka a položil ju pred prezidenta. Ten vzal fotku do ruky pozrel na ňu a z chuti sa zasmial. Krátkym pohybom sa podpísal v rohu a miesto toho aby ju vrátil pädesiatnikovi, spýtal sa.

Smiem tu fotku dať kolovať mojim priateľom? Padesiatnik sa usmial, samozrejme pán prezident. Kým si ju pozrú poprosím Vás aby ste si sadli vedľa mna a povedali mi niečo o tej fotke dodal prezident.
Prezident podal fotku staršiemu kriminalistovi pokiaľ si padesiatnik sadal vedľa neho.
Fotka šla z ruky do ruky a každý sa pri pohľade na ňu nahlas zasmial. Žurnalista sa k nej dostal ako posledný a dovtedy horel netrpezlivosťou aká fotka môže spôsobiť take spontánne výbuchy smiechu. Keď na ňu vrhol pohľad vybuchol smiechom aj on. Z fotky sa na neho pozeral kompletný poklad, krásne kompozične uložený na stole s bielou podkladovou plachtou. Pomaly podal fotku padesiatnikovi a nastalo zvláštne ticho.
Na padesiatnikovej tvári sa pohrával úsmev a menil ticho na zvláštny zážitok, ktorý  každý preciťoval inak. Pekne ste nás dobehli prerušil ticho s úsmevom prezident, veru aj nás zasmial sa starší kriminalista, tak to potom všetkých uzavrel to žurnalista keď videl ešte stále prekvapenú tvár archeológa.

Ďakujem za podpis pán prezident odpovedal pädesiatnik, ospravedlňujem sa za to vynútené pozvanie na obed.
Priznám sa, že som sa veľmi na tento obed tešil, povedal prezident, pán čašník môžeme poprosiť o menu?
Prezident pokračoval s veselým nádychom, tak teraz ani neviem či je pri Vašom tajomnom chovaní  taktné navrhnúť aby sme sa vzájomne predstavili.

Bude mi cťou potriasť všetkým rukou a dozvedieť sa Vaše mena a pokial bude záujem tak zverejniť aj to moje s úsmevom odpovedal pädesiatnik.
Starší kriminalista sa nahlas zasmial a povedal, nebudete veriť ale My sa Vám snažíme potriasť rukou hneď od začiatku a to celé naše oddelenie kriminálky.
Zaznel hromadný smiech a začalo vzájomne podávanie rúk a predstavovanie.
Atmosféra sa uvoľnila a prišlo na rad študovanie menu.
Keď si všetci objednali, zjavila sa na stole fľaša bieleho vína, z ktorej sa obsah presunul do pripravených pohárov.
Prezident zdvihol pohár a povstal, okamžite sa zdvihli aj ostatní. Verím že všetci budete so mnou súhlasiť ak navrhnem aby sme si pripili na Slovensko obohatené o unikátny poklad, všetci zvolali, na Svätoplukov poklad a prevrátili do seba poháre.
Všetci si sadli okrem padesiatnika, ten položil otázku, či si môže priniesť tašku od svojho stola na čo mu prezident odpovedal, samozrejme, pokiaľ sa nám pri tom záhadne nestratíte.
To by bola naozaj škoda nechať si ujsť taký dobrý obed odpovedal padesiatnik už cestou do druhého kúta kde sedel predtým.
Vrátil sa spať s malým ruksakom a s aktovkou, ktorú podal pánovi archeológovi.
Toto je pre Vás, sú tam podrobne fotky nalezoveho stavu, miesta vrátane GPS súradníc a verím že kým si to aj spolu s okolím nepreskúmate, budete radšej keď to verejnosť nebude vedieť kde sa to našlo. To určite, povedal zaskočený archeológ a vzal aktovku do rúk.
Bol na ňom vidieť úporny boj, či uspokojiť svoju zvedavosť hneď alebo nie.
Keby bolo po mojom povedal s úsmevom pädesiatnik tak by som ju otvoril pri dezerte.
To je dobrý nápad prisvedčil prezident, ale teraz nám už naozaj musíte povedať niečo o sebe, nech ušetríme robotu tu kolegom kriminalistom.

Veľa toho némam čo povedať, oddávna ma zaujíma história a túžil som spraviť niečo pre môj národ, čo by mu spravilo meno aké si naozaj zaslúži. tak som si povedal že skúsim niečo nájsť čo by ho preslávilo. Netušil som sám že to bude taký vzácny poklad.
Ale veď Vy rozprávate ako keby stačilo niekam zájsť a pohrabať sa v zemi, prerušil ho prekvapený archeológ.
Áno viem, máte pravdu, ale ten kto neskúša nenájde určite nič. Zavládlo ticho, ktoré prerušil pädesiatnik slovami, tak to je zhruba všetko podstatné o mne, skúsme sa venovať polievke určite bude chutnejšia teplá.  
Každý sa zahĺbil do svoje polievky a nikto nevedel ako začať s ďalšími otázkami na pädesiatnika.
Takže ste našli ten poklad a rozhodli oznámiť to spôsobom, ktorí už všetci poznáme, poznamenal prezident. Áno da sa to tak zhrnúť potvrdil pädesiatnik.

Poprosil som tu pána právnika aby Vám pomohol vyriešiť aj právnu stránku celej záležitosti dodal prezident. Dakujem pán prezident, viem že to bude náročné, lebo zákon s takýmito udalosťami nepočíta. Aj Ja som zvedavy ako skončím ale dôležitejšie je ako skončil poklad a to je už fakt.
Pokiaľ budete súhlasiť, stretneme sa zajtra a prejdeme si všetko podrobne, rad Vás budem zastupovať navrhol právnik.
Ďakujem odpovedal pädesiatnik buďem to určite potrebovať.
Pri hlavnom chode sa rozprúdila debata hlavne o histórii a informáciach, ktoré poklad priniesol, rovnako sa diskutovalo o tom, kto mohol byt vlastníkom pokladu a či ho uschoval sám Svätopluk, archeológ oznámil že pokiaľ je miesto nálezu v okolí Nitry, tak to zvyšuje pravdepodobnosť, podľa pečatného prsteňa je smerovanie na Svätoplukovu rodinu jasné. Domnievam sa že prišiel čas na dezert, povedal padesiatnik a významne pozrel na archeológa a aktovku, Čašník to pochopil po svojom a na stole sa začali objavovať sladkosti, ktoré si však nikdo nevšímal. Archeológ otvoril aktovku a vytiahol z nej množstvo farebných fotografií. Na prvej bola vyfotena skalna štrbina z veľkej časti zarastená krovím.

Ja som vedel že to nebolo v zemi víťazne zvolal archeológ. Prechádzal rýchlo ďalšie fotky keď v tom pri jednej zvolal, ale veď tu je ešte další artefakt o ktorom nevieme! Áno pan archeológ, odpovedal skromne padesiatnik, dovolil som si odložiť z pokladu jeden zákusok pre túto chvíľu, otvoril ruksak a položil na stôl pred archeológa predmet zabalený v bublinkovej fólii.

Zavládlo ticho a všetci horiaci zvedavosťou upreli zrak na predmet a archeológa. Ten v rozpakoch začal rozbaľovať fóliu až kým sa na stole nezjavila zlata platnička veľkosti pohľadnice pokrytá písmenami.
Ach zaznelo z archeologovych úst keď si nasadzoval neistým pohybom okuliare.
Napäté ticho by sa dalo krájať a nikto ho nechcel vyrušiť pri študovaní platničky.
Je to pravdepodobne niečo spojené s korunováciou a toto je určite Svatoplukove meno - Zvuentapu, so zatajeným dychom povedal archeológ. Neuveriteľné, neverím vlastným očiam, opatrne zabalil platničku do fólie a rozhliadol sa po ostatných.

Mohol by som spraviť par záberov, ozval sa žurnalista, ktorý doteraz mlčal, myslím, že každý bude súhlasiť odpovedal s úsmevom prezident, pan archeológ môžete tu platničku ešte raz rozbaliť prosím?
Žurnalista spravil niekoľko záberov celej spoločnosti spolu s platničku na stole uloženou medzi dezertmi.
Koľko prekvapení ešte máte pre nás? S úsmevom sa otočil na padesiatnika prezident.
Sľubujem, že to bolo už posledné odpovedal rovnako s úsmevom.

Všetci sa pustili do dezertu mimo archeologa, ktorý prechádzal fotkami a bol zjavne mysľou vzdialený 1130 rokov nazad v čase. Zdá sa, že ste nám nadobro odstavili pána archeológa, poznamenal s úsmevom starší kriminalista, mohli by sme si zatiaľ dohodnúť ďalšie stretnutie u nás? Otázka smerovala k pädesiatnikovi, ale odpovedal právnik.
Tomu sa asi nedá vyhnúť, ale ešte predtým by som sa chcel stretnúť s mojim klientom samostatne. Rozumiem odpovedal pädesiatnik, zdá sa že tých stretnutí ma čaká viacej, takže ak dobre rozumiem, prvé s Vami, otočil sa na právnika, druhé u Vás pozrel na kriminalistov a tretie s Vami pán žurnalista.
Pevne som veril že na mna nezabudnete odpovedal žurnalista s úsmevom, aj keď Ja by som bol najradšej pri všetkých stretnutiach.
Nemajte obavy uistil ho starší kriminalista, o žiadne informácie neprídete a budete ich mať prvý zo všetkých žurnalistov, veď je to Váš prípad od prvej chvíle.
A aj Ja by som navrhol jedno stretnutie ozval sa prezident, rád by som mal naše spoločné foto aj s pokladom, keď bude kompletný a významne kýval smerom k platničke vo fólii ktorú archeológ nepustil z rúk. Áno to by bola pekná bodka za týmto príbehom dodal žurnalista.
Potom sa všetci rozlúčili a rozišli. V aute vládlo ticho, len starší kriminalista sa spýtal archeológa kam ho majú zaviesť s tou platničku, predpokladám, že ju nechcete mať doma cez noc, dodal s úsmevom.
Nie nie poprosím Vás aby ste mi zastavili pred ústavom, bude to naopak, Ja strávim s ňou asi noc v ústave odpovedal archeológ.
Keď vyložili archeológa pred ústavom zamierili do redakcie, cestou sa mladší kriminalista neovládol a poznamenal smerom k staršiemu.
Nemýlil si sa teda, nechcel si tu platničku nechať.
Moment, zvolal žurnalista, Vy ste o tej platničke vedeli?
No áno, povedal starší kriminalista, teraz to už vlastne nie je tajné, My sme nášho chlapca našli už pred nejakou dobou, získali sme aj tie fotky z jeho laptopu, ktoré odovzdal dnes archeológovi, takže sme vedeli aj o platničke, ale Ja som bol presvedčený že ju chce odovzdať tiež, inak by ju predsa nefotil.
Tak sme s rozhodli počkať s jeho odhalením, zaujimalo nás ako to chce urobiť, a ten nápad s obedom s prezidentom bol naozaj originálny.
Takže Vy ste ho už poznali predtým ako sme ho stretli dnes, neveriaci sa znovu pýtal žurnalista.
Je to naša práca usmial sa mladší a auto zastalo pred redakciu.
Sud sa nakoniec nekonal, Slovensko malo na pár mesiacov svojho hrdinu a natrvalo vzácny historický poklad. spoločne foto v múzeu pred pokladom, kde prezident osobne poďakoval nalezcovi uzavrelo tento príbeh, ktorý by sa mohol s troškou štastia niekedy v budúcnosti naozaj stať.