DRUHY NOMINÁLOV MINCÍ RÍMSKEHO CISÁRSTVA - ČASŤ 2.

V prvej časti sme sa oboznámili s nominálmi ako aureus, denarius, sestercius, dupondius, as, semis, quadrans. V časti druhej by som vám chcel predstaviť ďalšie, neskôr zavedené nominály mincí, a to: solidus, semissis, tremissis, argenteus, miliarense, siliqua, follis, maiorina a centenionalis. Tak poďme na to..

SOLIDUS – táto zlatá minca nahradila ťažší aureus. Zaviedol ju Constantinus I.(307-337) asi v roku 309. Solidus (lat. pevný, „solídny“, nemenný) sa stal hlavným zlatým nominálom neskoršieho rímskeho cisárstva a po páde západorímskej ríše (476) bol naďalej používaný v Byzancii (až do 10.storočia). Constantinus I. ho stanovil ako 1/72 rímskej libry o hmotnosti 4,55g. (vzácny nominál)

SEMISSIS – zlatá minca, dalo by sa povedať  ½ solidus, mal hmotnosť 2,27g. (vzácny nominál)

TREMISSIS (TRIENS) – malá zlatá minca rovnajúca sa 1/3 solidu (1,52g). (vzácny nominál)

12

obr.č.1: Solidus cisára Juliana II. (Apostata)(355-360) razený v mincovni Antiochia (Antakyia-Turecko)
obr.č.2: Semissis cisára Theodosia II.(402-450) razený v roku 444 v mincovni Constantinopol

ARGENTEUS – (lat. nummus argenteus – strieborný peniaz). Strieborná minca zavedená počas Diocletianovej mincovnej reformy roku 294. Bol stanovený na 1/96 striebornej rímskej libry o hmotnosti 3,41g. Razil sa len do mincovnej reformy Constantina I. v rokoch 318-320, kedy bol nahradený nominálom ľahším, zvaným siliqua.

(vzácny nominál)

3    4

obr.č.3:Tremissis cisára Theodosia II.(402-450) razený v rokoch 408-419 v mincovni Constantinopol
obr.č.4: Argenteus – cisár Constantius I. Chlorus (305-306) razený v r.295-297 v mincovni Nicomedia(Izmit-Turecko)

MILIARENSE – strieborná minca zavedená mincovnou reformou Constantina I. v rokoch 318-320. Hmotnosť by sa mala pohybovať okolo 4,55g (ale poznáme aj miliarense o hmotnosti 5,4g). Prestala sa raziť začiatkom 5.storočia v období vlády Arcadia(395-408) a Honoria(393-423).(patrí medzi najvzácnejšie nominály neskoršieho cisárstva)

SILIQUA – strieborná minca zavedená, podobne ako miliarense,  mincovnou reformou Constantina I. v rokoch 318-320. Ako som už spomenul vyššie, v tejto dobe siliqua nahradila argenteus...siliqua mala podobnú rýdzosť a aj hmotnosť (3,4g), ktorá postupom času klesala...v polovici 4.stor. to už činilo len 2,36g. (patrí medzi vzácnejšie nominály)

5   6

obr.č.5: Miliarense, Valentinianus II.(375-392) (24mm, 4,27g), mincovňa Augusta Trevirorium-Treveri (Trier- Francúzsko)
obr.č.6: Siliqua, Valens (364-368), mincovňa Roma

Follis – bronzová minca s priemerom cca 25-28 mm o hmotnosti 10g (obsahoval malé množstvo striebra : 2-4%). Zaviedol ho Diocletianus v roku 294 svojou mincovnou reformou. V dobe svojho zániku (mincovná reforma Constantina I.) mal hmotnosť len 1,5g. Počas tetrarchie boli totiž razené aj menšie bronzové nominály, pri ktorých ale numizmatika nepozná na 100% odpoveď na otázku, či ide o samotné diely follisu ( ½ follis, ¼ follis...), alebo ide o znehodnocovanie, redukciu mince. (bežný nominál)

MAIORINA (AE2) – medená minca, ktorú začal raziť cisár Constans okolo roku 346. Mala hmotnosť 3,5-7,5g, priemer 20-24 mm a zo začiatku tiež obsahovala malé množstvo striebra. Jej priemer a hmotnosť sa postupne znižovali, až nakoniec splynula s mincou zvanou centenionalis. Na rube najčastejšie nesie opis FEL TEMP REPARATIO (na návrat šťastných čias), a obraz vojaka, ktorý zabíja svojho nepriateľa zhora. Názov tejto mince nie je známy, preto je jej pomenovanie novodobé (platí to aj pre argenteus), ale výraz „pecunia maiorina – väčšie peniaze“ je z dobových prameňov známy, no nevie sa, ktorý nominál označoval. (bežný nominál)

Poznáme aj tzv. 2-maiorinu (AE1) – ktorá mala priemer 26-30 mm a cca 8-12g(menej bežný nominál)

7 8

obr.č.7: Follis, cisár Maximinus II. Daia (310-313), mincovňa Alexandria
obr.č.8: Maiorina (AE2), cisár Constantius II. (337-361) mincivňa Constantinopol

9  10

obr.č.9: 2-Maiorina (AE1), cisár Julianus II. Apostata (360-363) mincovňa Heraclea-Thrakia (Eregli-Tekirdag-Turecko)
obr.č.10: Centenionalis (AE3), cisár Constantinus II. (337-340) mincovňa Siscia (Sisak- Chorvátsko)

CENTENIONALIS (AE3) – medená minca o priemeru 17-19 mm. Najbežnejší nominál od vlády Constantinovcov.
Podobne ako pri maiorine aj centenionalis je novodobý názov (nevieme, ako sa minca volala pôvodne)...

Poznáme aj ½ centenionalis (AE4) (cca 13-15 mm). (bežný nominál)

11   12

obr.č.11: Centenionalis (AE3), cisár Constans (337-350), mincovňa Roma
obr.č.12:  ½ Centenionalis (AE4), cisár Constantius II. (337-361) mincovňa Antiochia (Antakyia- Turecko)

Ešte by som skúsil načrtnúť nejaké ceny a mzdy z obdobia 1.stor.AD

• vysoký štátny úradník mal ročný plat 60.000-300.000 sestercií
• pisár 900-2000 sestercií
• posol (dnes by sme povedali poštár) 400-500 sestercií
• učiteľ 500-800 sestercií (ak učil deti vyšších vrstiev tak aj 500 za žiaka /ročne)
• lekár 1.000 sestercií (ak liečil „vysoko postavených“ tak aj viac ako 250.000)
• vojak mal žold 900 sestercií (strava, výstroj zadarmo + podiel na koristi)...veterán 12.000sestercií
• obyčajný nádenník 2-4 sestercie (denne)

Ceny:

Zdroje: www.wildwinds.com, sk. wikipedia, Z.Petráň-J.Fridrichovský- Encyklopedie římských císařú a císařoven z pohledu jejich mincí, Kronika peňazí na Slovensku.

kelt122