DRUHY NOMINÁLOV MINCÍ RÍMSKEHO CISÁRSTVA

Mincovný systém cisára Augusta, ktorý s malými zmenami pretrval až do začiatku 3.storočia. a vzťahy medzi jednotlivými nominálmi.

aureus = 25 x denarius = 100 x sestercius = 200 x dupondius = 400 x as = 800 x semis = 1600 x quadrans.
denarius = 4 x sestercius = 8 x dupondius = 16 x as = 32 x semis = 64 quadrans
sestercius =  2 x dupondius = 4 x as = 8 x semis = 16 x quadrans
dupondius =  2 x as = 4 x semis = 8 x quadrans
as = 2 x semis = 2 x quadrans
semis = 2 x quadrans
quadrans = quadrans J

AUREUS – zlatá minca – priemer cca 17-18 mm. Za vlády Augusta tvoril 1/40 rímskej libry o hmotnosti 8,18g. Jeho hmotnosť postupom času klesala: za Nera vážil 7,28g, za Caracallu 6,55g, za Diocletiana už len 5,46g  Poznáme aj ½ aureus nazývaný tiež zlatý quinarius.  

1 2

obr.1: Aureus Antonie (*36BC-+37AD) – manželky Nera Claudia Drusa
obr.2: ½ aureus cisára Augusta( 27BC-14AD) (3,91g)

DENARIUS - strieborná minca razená už za rímskej republiky (cca 1.pol.3. storočia BC). Augustom bol stanovený ako 1/84 striebornej rímskej libry o hmotnosti 3,89g a rýdzosti  98%. Jeho rýdzosť ale tiež postupne klesala:

Za vlády Nera cca na 93%, za Antonina Pia 80% a za vlády Caracallu len 60%. Diocletianovou mincovou reformou v roku 294 zaniká.
Poznáme tiež  ½ denár (Ag quinarius)- patrí medzi vzácnejšie nominály.

A tiež ANTONINIANUS (2-denár) – strieborná minca zavedená cisárom Caracallom v roku 215. Panovník má na hlave tzv. lúčovú korunu a pod portrétom panovníčky je vždy polmesiac. Aj rýdzosť týchto mincí postupom času klesala – z cca 59% Ag až na asi 3 – 5% Ag.

3 4

obr.3: Denarius(denár) cisára Getu (209-212AD)
obr.4: Antoninianus cisára Aemiliana (leto253-jeseň253AD)
obr.5:Antoninianus Severiny- manželky cisára Aureliana (jej busta „vyrastá“ z polmesiaca)

    5

SESTERCIUS – za rímskej republiky to bola drobná Ag minca. Po Augustovej mincovej reforme  bol sestercius ustanovený ako mosadzná minca o hmotnosti 1 unce- 1/12 rímskej libry-27,28g. Neskôr bol razený iba z bronzu.

Sestercie boli hojne razené až do druhej polovici 3.storočia, kedy sa stávali čoraz vzácnejším nominálom. Posledným cisárom raziacim sestercius bol Aurelianus(270-275).

AS – Ešte za rímskej republiky sa cca v 1.polovici 3.storočia BC odlievaly v Ríme ťažké asy o hmotnosti  330g, ktorých hmotnosť  postupom času z praktických dôvodov, alebo aj zmenou mincovných systémov klesala.

Bol razený z medi, aj keď poznáme asy mosadzné, a to zo začiatku cisárstva. V druhej polovici 3.storočia AD as, ako nominál, zaniká...

6 7

obr.6: Sestercius cisára Antonina Pia (138-161)
obr.7: As cisára Antonina Pia (138-161)

DUPONDIUS – mal hmotnosť  ½ libry t.j. 13,63g a bol razený z mosadzi. Od asu ho odlišuje aj pokrývka hlavy cisára : a to je, podobne ako pri antoniniáne, lúčová koruna tzv. radiatus...panovníčky mali vo vlasoch diadém. Toto pravidlo platí ale až od vlády cisára Nera  54-68 – dovtedy bola lúčová koruna len na hlave mŕtveho cisára, pre ktorého boli tieto mince razené ako pamätné.

SEMIS – (lat. semias – ½ as). Minca z bronzu alebo z medi zavedená cisárom Nerom (54-68) . Priemer cca 16-18 mm. Cisár Hadrianus (117-138) ukončil jej razbu. Patrí medzi vzácne mince.

8 9

obr.8: Dupondius cisára Traiana (98-117)
obr.9: Semis cisára Vespasiana (69-79)

QUADRANS – Drobná medená minca zo začiatku cisárstva, ktorá nenesie portrét cisára. Priemer cca 14 mm. Od semisu je ľahší, má menší priemer a je užší.

10 11

obr.10: Quadrans cisára Vespasiana (69-79)
obr.11: Quadrans cisára Augusta (27BC-14AD)

Viem, nič prevratného som v článku nenapísal, len som spomenul už dávno známe fakty. Ale možno to niekomu na niečo bude. Ak by o to niekto stál, tak časom môžem zosmoliť pokračovanie o ďalších nomináloch rímskeho cisárstva.

Zdroje: www.wildwinds.com, sk. wikipedia, a  Z.Petráň - J.Fridrichovský Mince císařského Říma.

kelt122