Regensburg stal slobodným cisárskym mestom a bolo obchodným centrom pred presunom obchodné cesty v neskorom stredoveku. Koncom 15. storočia v roku 1486 sa Regensburg stal súčasťou Bavorského vojvodstva, ale jeho nezávislosť obnovil cisár Svätej ríše rímskej o desať rokov neskôr. Mesto prijalo protestantskú reformáciu v roku 1542 a jeho mestská rada zostala úplne luteránska. V rokoch 1663 - 1806 bolo mesto stálym sídlom cisárskeho snemu Svätej ríše rímskej, ktorý sa stal známy ako večný snem v Regensburgu. Regensburg bol teda jedným z centrálnych miest ríše, ktoré vo veľkom navštevovalo návštevníkov. Menšina obyvateľstva zostala rímskokatolícka a rímskokatolíkom boli odopreté občianske práva (Bürgerrecht). Mesto Regensburg si však nemožno zamieňať s regensburským biskupstvom. Hoci cisárske mesto prijalo reformáciu, mesto zostalo sídlom rímskokatolíckeho biskupa a niekoľkých opátstiev. Tri z nich, St. Emmeram, Niedermünster a Obermünster, boli v rámci Svätej ríše rímskej majetkom, čo znamená, že im bolo udelené miesto a hlas v cisárskom sneme (Reichstag). Nastala teda jedinečná situácia, že mesto Regensburg zahŕňalo päť nezávislých „štátov“ (pokiaľ ide o Svätú rímsku ríšu): samotné protestantské mesto, rímskokatolícke biskupstvo a tri kláštory (už uvedené vyššie). Navyše bolo vnímané ako tradičné hlavné mesto regiónu Bavorsko (nie štát), pôsobilo ako funkčné hlavné mesto ríše (druhé na cisárskom dvore vo Viedni) kvôli prítomnosti večnej diéty a bolo sídlo cisárovho komisára-riaditeľa tej istej diéty, ktorý až na jednu veľmi krátku výnimku bol samotným princom (dlhodobo princ Thurn a Taxis, stále žijúci v meste). V roku 1803 mesto stratilo status slobodného mesta, pretože jeho začlenenie do Regensburgského kniežatstva. Bolo to odovzdané arcibiskupovi z Mainzu a arcikanclérovi Svätej ríše rímskej Carlovi von Dalbergovi ako kompenzácia za Mainz, ktorý sa stal Francúzom podľa Lunévillskej zmluvy z roku 1801. Mainzské arcibiskupstvo bolo formálne prevedené do Regensburgu. Dalberg spojil biskupstvo, kláštory a samotné mesto a tvorilo Regensburgské kniežatstvo (Fürstentum Regensburg). Dalberg prísne modernizoval verejný život. Najdôležitejšie je, že udelil rovnaké práva protestantom aj rímskokatolíkom. V roku 1810 Dalberg postúpil Regensburg Bavorskému kráľovstvu a on sám bol odškodnený udelením Fuldy a Hanau jemu pod názvom „frankfurtský veľkovojvoda“. V období od 19. apríla do 23. apríla 1809 bolo Regensburg dejiskom Bitka pri Ratisbone medzi silami, ktorým velil Henri Gatien Bertrand a samotným Napoleonom, a ustupujúcimi rakúskymi silami. Po vyčerpaní zásob a munície bolo mesto nakoniec obsadené. Mesto počas bojov utrpelo vážne škody, pričom zhorelo asi 150 domov a ďalšie boli vydrancované.
Post
There is no post in the chat.
