Visegrad - hradisko

Visegrád sa nachádza v Maďarsku cca 7 km vzdušnou čiarou od Štúrova v mieste, kde sa Dunaj ztáča zo slovensko-maďarskej hranice smerom do Maďarska. Predstavuje celý komplex pamiatok, z ktorých dnes je najznámejší kráľovský hrad vybudovaný až po tatárskom vpáde na najvyššom kopci v okolí – tzv. horný hrad, v ktorom istý čas strážili aj uhorské korunovačné klenoty. Na úpätí tohto kopca sa rozprestiera jednak dolný hrad so Šalamúnovou vežou, ktorý kontroloval cestu pri Dunaji, jednak honosný renesančný kráľovský palác. Málokto však vie o staršej, pôvodne rímskej pevnosti na vedľajšom nižšom kopci, ktorú ešte pred príchodom Starých Maďarov využívali Sloveni v časoch Veľkej Moravy ako významné hradisko – správne stredisko a pomenovali ho Vyšegradom (výšinným hradom).

Pôvodný Vyšehrad bol postavený na tzv. Šibrikovom kopci priamo nad Dunajom. V 4. stor. tu vybudovali Rimania pevnosť v tvare trojuholníka obohnaného vonkajším múrom. Múry boli chránené početnými vežami a v roku 372 postavili aj väčšiu strážnu vežu. Pevnosť tvorila zrejme súčasť severných opevnení Rímskej ríše – Limes romanus. Rímska pevnosť bola postavená na konci rokov 320-ich, má nepravidelný pôdorys, dlžka strán okolo 130x140 m. Meno pevnosti podľa Notitia Dignitatum bolo Pone Navata. Rímske stráže opustili pevnosť v 5. stor.

V 9. stor. využili pozostatky rímskeho opevnenia Slovania a vybudovali na Sibrikovom kopci hradisko. Visegrad okrem iného kontroloval riečne aj suché cesty v dunajskej úžine, ako aj okolité brody, avšak predovšetkým plnil funkciu lokálneho správneho centra, jedného zo stredísk územných oblastí, ktoré organizačne delili Veľkú Moravu. Tieto územné jednotky, ktoré boli súčasťou nitrianskej časti Veľkej Moravy, zrejme nadväzovali na pôvodné kmeňové, ale aj nadkmeňové útvary, formujúce sa minimálne už od prelomu 8. a 9. stor. a postupne počas existencie veľkomoravského štátu sa z nich vytvorili hradské obvody - španstvá. Doposiaľ sa mi však nepodarilo dopátrať sa k informácii, či Sloveni iba obsadili pôvodne rímsku pevnosť (ktorá v časoch Veľkej Moravy bola už niekoľko storočí rímskou posádkou opustená a teda možno predpokladať že značne schátraná) a túto iba opravili, alebo či na jej mieste vybudovali typické slovanské drevozemné opevnenie.

Králi, princovia a rytieri

Keď uhorský trón získal Karol Róbert (1308 - 1342) z Anjou, prvý uhorský kráľ tohto rodu, zmenil Visegrád na svoju rezidenciu a dal vybudovať pohodlný palác v podhradí. Po dokončení stavby sa na Visegráde na jeseň roku 1335 konal známy Visegrádsky kongres, na ktorom sa stretli najvýznamnejší panovníci strednej Európy - okrem spomínaného uhorského kráľa to bol poľský kráľ Kazimír III., český kráľ Jan Luxemburský, neskorší český kráľ a rímsky cisár Karol IV., bavorský a saský princ, zástupcovia rádu nemeckých rytierov a ďalší významní hostia. V zásade išlo o pakt slabších proti silnejším, najmä proti habsburskému dvoru. Nové obchodné trasy sa vyhli Viedni, čo prospelo zúčastneným stranám. Stretnutie zabezpečilo stabilitu stredoeurópskeho regiónu na dlhý čas.

Visegrádsky kongres trval tri mesiace a podľa dobových kroník bol mimoriadnou spoločenskou udalosťou. Jeho súčasťou boli veľkolepé a nákladné slávnosti a zúčastnilo sa na ňom obrovské množstvo hostí. Dobové kroniky uvádzajú, že napríklad družina českého kráľa zjedla počas každého obeda 2500 bochníkov chleba, družina poľského kráľa 1500. Denná spotreba vína vraj bola 9800 litrov.

Ak budete mat okolo tohto miesta cestu, urcite sa tam nezabudnite zastavit :-) Hrad je nadherny a okrem vnutornych aj vonkajsich expozicii ponuka nadherne vyhlady na okolitu krajinu. Taktiez mesto Vysehrad stoji za navstevu. Dobra rada: Ked pojdete na motorke, zoberte si veci na prezlecenie - vystup na hrad v motoobleceni je docela fuska :-D